Geocachingová trasa - Tajomstvá Ružína

Jaklovce

Prvá písomná zmienka o obci Jaklovce sa datuje do roku 1282, kedy sa nazývala Jekkelfalua. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: Jaklowcze. Jekelfalu, Jekelsdorf. Obec založil gelnický občan Jakul, ktorý dostal od Ladislava IV. les v gelnickom chotári. Patrila rodine Jekelfalussyovcov. Obyvatelia boli baníkmi, ťažili tu železnú rudu. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) pracovali v baniach, lesoch, na píle a v poľnohospodárstve. Bolo tu rozvinuté tkáčstvo. V obci sa nachádza klasicistický kaštieľ postavený v druhej polovici 18. storočia. V danom čase bol jednoposchodový a v štýle tereziánskeho baroka. Okolo roku 1920 ho prestavali. Pôvodne slúžil ako rodinné sídlo jednej z vetiev grófskeho rodu Csákyovcov. Podľa spomienok obyvateľov obce však Jekelfalušiovcom patrila zemianska kúria. Podľa tradovaných spomienok najstarších obyvateľov sa posledný majiteľ kaštieľa – Karol Csáky – pýšil tým, že tento objekt nechala postaviť jeho rodina. Táto vetva rodu Csákyovcov ovládala hospodárstvo Jakloviec a širšieho okolia už od čias vymretia rodu Turza (Thurza), teda od roku 1636. Csákyovci v Jaklovciach okrem kaštieľa a pozemkov vlastnili aj pálenicu, žrebčinec a mlyn. Okolie kaštieľa krášlil park s veľkým skleníkom, dve jazerá a rozľahlé ovocné sady. Karol Csáky sa v roku 1926 rozhodol kaštieľ a majetky v Jaklovciach, Opátke a Kojšove vymeniť s Košicami. Išlo pravdepodobne o jednu z rozsiahlych sprostredkovaných výmen majetkov medzi novou Československou republikou a Maďarskom, ktoré sa uskutočňovali v rámci vysporiadania tých starých maďarských šľachtických rodov, ktoré sa rozhodli Československo opustiť. Karol Csáky za svoje statky na dolnom Spiši požadoval vinice a lesy vo Forró a Garande, čo mu Košice sprostredkovali a doplatili ešte štyri milióny československých korún. Týmto sa stali novým majiteľom kaštieľa Košice. Csákyho kaštieľ  sa nachádza na gotickej ceste.

GPS: N 48° 52.859 E 021° 00.237 

Hint: hladaj kmen od ktorého je výhlad na vodu a kostol v Margecanoch

Margecany

Prvé písomné zmienky o Margecanoch sú z r.1235. Z nich vyplýva, že dedinka Margecany vznikla v chotári banského mesta Gelnica a jej pôvodný názov sa viaže k názvu tunajšieho kostola. V priebehu storočí sa názov obce menil: Senthmargita, Zenthmargytaazzunfolua, Margythfalwa, Margycziany, Margitfalva, Margetzan, Mageczani. Margitfalu, Napriek značnému poklesu obyvateľov následkom morových epidémií v r. 1662-1710 boli Margecany na konci 18. storočia už významným územným sídlom. Dokazuje to aj skutočnosť, že mali svoju pečať. Jej vznik je datovaný rokom 1789. Na pečati je zobrazená sv. Margita s troma margarétami a nápis “Sigil: Communitatis Margithfalva 1789″. Uvedená pečať je uchovaná na listine. Roku 1918 postihla obec epidémia “Španielskej chrípky”. V roku 1937 bol do obce zavedený el. prúd. V roku 1960 sa s obcou administratívne spojila osoda Rolová huta. Rok 1963 bol rokom veľkých zmien. Začalo sa sťahovanie ľudí a výstavba vodného diela Ružín. Pôvodná obec Margecany ležiaca pri korytách riek Hornád a Hnilec zanikla v r.1970. Z pôvodných Margecian sa do dnešných čias zachoval len rimskokatolícky Kostol sv. Margity a cementáreň Vápenka Margecany.Z kultúrneho dedičstva staviteľstva boli v našej obci pozoruhodné tieto stavby: murovaný dom “alaš”, kamenný most cez Hnilec a krytý drevený most cez Hornád. V časti Rolova huta sa nachádza technická pamiatka “Bujanovský tunel” (pôvodne železničný), spájajúci Rolovú hutu a rekreačnú oblasť Kozinec, ktorý je hneď vedľa najdlhšieho elektrifikovaného železničného tunela na Slovensku. Margecany sú jednou z najdôležitejších železničných križovatiek.

GPS: N 48° 53.318 E 021° 00.795 

Hint: Kešku nájdeš ak sa na ňu pozrieš od vody

VD Ružín II

bola postavená na rieke Hornád nad mestom Košice. Vodná stavba je betónová gravitačná ťažná. Priehrada je vysoká 27 metrov nad úrovňou terénu a dĺžka koruny hrádze od pravého brehu na ľavý je 140 metrov. Táto priehrada tvorí vyrovnávaciu vodnú nádrž pre vodné dielo Ružín. Objem nádrže je 3,7 mil. metrov kubických vody. V priehrade je jedna horizontálna Kaplanova turbína s priemernou ročnou výrobou 6 GWh. Pri dne nádrže sú 3 dnové výpuste s rozmermi 5x2,5 m hradené segmentami, ktoré umožňujú prepúšťanie normálnych prietokov aj pri minimálnej hladine vody v nádrži. Pod korunou hrádze sú uložené 3 korunné prelivy s celkovou kapacitou 752 metrov kubických za sekundu. Pre lepšie prevedenie vody je na ľavej strane hrádze uložený bočný nehradený preliv, ktorý ústi až pod priehradou.

GPS: N 48°51.862 E 021°05.923 

VD Ružín I

Vodná nádrž Ružín vznikla prehradením rieky Hornád v hlbokom kľukatom údolí Bujanovských vrchov a patrí medzi najkrajšie vodné plochy na Slovensku. Obtáča vrchy pohoria Čiernej hory a pozostáva z dvoch vodných nádrží. Hlavná nádrž Ružín I. postavená v roku 1967 má objem 59 miliónov metrov kubických a vyrovnávacia nádrž Ružín II., ktorá bola dokončená 1972, má objem 4 a pol milióna metrov kubických. Po prehradení rieky pri dnes už zatopenej obci Ružín dosahuje jazero dĺžku 14 km. Priehrada je úzka a dlhá, pretože sa rozprestiera v hornatej doline rieky Hornád. Priehradné jazero je hlboké miestami až 60 m a jeho rozloha je 390 hektárov. Okrem Hornádu do Ružína priteká aj Hnilec a Belá. Vypúšťaná voda sa využíva na výrobu elektriny. Ružín je obkolesený nádhernými horami z ktorých najviac zaujme majestátne sa vypínajúci bralnatý vrch Sivec, z ktorého je prekrásny výhľad na celú vodnú nádrž. Nádrž je obľúbenou rekreačnou oblasťou s množstvom tajomných zákutí a niektoré zátoky sú takmer nedotknuté civilizáciou. Plavba v člne po smaragdovozelenej hladine tejto rozľahlej vodnej plochy obkolesenej hustým lesom je nezabudnuteľným zážitkom. Doplaviť sa dá na skalnatý Ostrov lásky alebo Malý ostrov, ktoré vyrastajú z tmavých vodných hlbín. Ružín je rajom rybárov s množstvom kaprov, ostriežov, zubáčov, pstruhov a 20 kg ťažký sumec nie je žiadnou raritou. Voda je chladná aj v letných mesiacoch a tak osvieži plavcov aj vodných lyžiarov, ktorí tu majú výborné podmienky. Najznámejšie strediská sú osada Opátka, Jaklovce a autokemping Košická Belá.

GPS: N 48° 50.986 E 021° 03.636 

Národná prírodná rezervácia Sivec

Výmera: 169,79 ha; K. ú.: Košická Belá

Vyhlásená: v r.1954, novelizovaná v r.1988

Charakteristika

Slovenské Rudohorie (Spišská časť) - geomorfologicky nápadné vápencové bralo vypínajúce sa z hlbokého údolia Hornádu nad Ružínskou priehradou v nadmorskej výške 781 m so strmými 30-45° svahmi porastenými lesom. Územie NPR Sivec sa nachádza v orografickom celku Čierna hora, v katastrálnom území Košická Belá, po pravej strane cesty Košické Hámre - Malá Lodina. Z vrcholu brala ako výraznej dominanty krajiny je prekrásny pohľad do hlbokej doliny Hornádu.

Flóra

Lesné porasty sú typologicky zaradené do lesných typov: typická bučina (Fagetum typicum), holá bučina (Fagetum pauper), vápencová bučina (Fagetum dealpinum), lipová javorina (Tilieto-Aceretum) a vápencová borina (Pinetum dealpinum). Zmiešanie drevín tvoria Fagus silvatica, Quercus petraea, Abies alba; primiešané sú Acer pseudoplatanus, Fraxinus excelsior, Tilia platyphylla ssp.grandifolia, Larix decidua, ojedinele Quercus pubescens a Taxus baccata. V krovinatom poschodí rastú Sorbus torminalis, Sorbus aria, Spiraea media,Rhamnus cathartica, Euonymus verrucosa, Grossularia uva-crispa. Floristicky osobitou je bohatá a pestrá hrebeňová časť vlastného vrcholu, kde rastie ajWaldsteinia ternata (najsevernejší výskyt na Slovensku). Vrcholové skalné bralo je dávno známe svojou neobyčajne bohatou a pestrou flórou rázu horského, dealpinského, prealpinského a výslovne teplomilného, vytvárajúceho mozaiku skalných fytocezón a spoločenstiev s ostrevkou vápnomilnou (Sasleria calcaria) a kostravkou sivou (Festuca glauca).

Ochranárske zameranie

Ochrana prirodzených spoločenstiev bučín a suťových javorín s bohatým podrastom horskej a teplomilnej flóry.

GPS: N 48° 51.214 E 021° 05.266 

Národná prírodná rezervácia Bujanov

Výmera: 88,17 ha; K. ú.: Ružín

Vyhlásená: v r. 1966

Charakteristika

Čierna Hora - údolie Hornádu, JV až JZ svahy 15-25°, 575-765 m n. m., rula.

Flóra

Je to jedna z najvýznamnejších lokalít Quercus petraea na Slovensku, s mimoriadne kvalitnou stromovou zásobou. Z ďalších drevín sú prítomné Fagus silvatica, Carpinus betulus, cenné listnáče a sporadicky Abies alba, Picea excelsa. Prírodná rezervácia je významným objektom pre porovnávacie štúdium lesa s prevahou duba a buka ako aj vplyvu dreviny na pôdu a porastovú mikroklímu.

Ochranárske zameranie

Ochrana mimoriadne produktívnych porastov duba zimného so zmiešanou teplomilnou a horskou flórou. Ochranné pásmo v šírke 100 m po obvode NPR.Objekt je určený pre lesnícky vedecký výskum.

GPS: N 48°52.359 E 021°02.617

Opátka

Bánska osada má spolčné počiatky s bývalou obcou Košické Hámre.

Od začiatku 18. storočia do 19. storočia tu bola huta na tavenie medi a do roku 1767 banský úrad. Obyvateľstvo sa zoberalo baníctvom a pracovali v lesoch.

Z pamiatok sa v obci nachádza barokovo-klasicistický rímskokatolícký kostol sv. Floriána, niekoľko sedliackých domov z konca 19. a začiatku 20.storočia a budova správy medenýchhámrov z roku 1770. admorská výška v strede obce je 460 m, 330-1088 m v chotári.

Opátka si zachovala charakter malebnej horskej obce.

Obec Opátka leží na sevorovýchode Slovenského rudohoria v doline obcou pretekajucého potoka Opátka, pod severnými výbežkami Volovských vrchov, obklopená z troch strán hlavným hreneňom a dvoma rázsochami, 31 km severozápadne od mesta Košice.

GPS: N 48°49.602 E 021°4.049

Hint: Strom za potokom, cestou sa budeš musieť brodiť alebo sem prísť na lodi.

Košické Hámre

Obec sa vyvinula z bánickej osady mesta Košice, v ktorej bol už v roku 1505 hámor. V polobvici 17. storočia bývalo v obci 9 gazdov a 11 železiarov. Obyvatelia pracovali v železných baniach, v hámroch a v miestnom pivovare. V 18. storočí pálili aj vápno. Za prvej ČSR obyvatelia obce pracovali v miestnej zlievarni. V súvislosti s výstavbou vodného diela Ružín obec v roku 1966 zanikla. Rekreačná oblasť Ružín-Košické Hámre sa nachádza asi 30 km od mesta Košice. Pozostáva z týchto lokalít:Zlatník, Centrum,Vodácka osada,Prieložky a Galova lúka. Rekreačné stredisko (315 m) pri ramene vodnej nádrže Ružín medzi pohoriami Volovské vrchy a Čierna Hora je miestnou časťou obce Košická Belá. Pôvodnú obec Košické Hámre zaplavili vody Ružínskej nádrže. Vybudovaním vodného diela Ružín na rieke Hornád pri sútoku rieky Hnilec v roku 1972 vznikla atraktívna športovo-rekreačná oblasť. Okolitá príroda, lesnatý terén a voda poskytujú veľmi výhodné a výborné podmienky pre letnú turistiku a športy. Strediskom prechádza zelená turistická trasa a začínajú turistické značené trasy modrá a žltá. Vďaka týmto turistickým trasám je stredisko dobrým východiskom na výhľadový vrch Sivec, výhľadovú Drienkovú skalu, výhľadovú Folkmársku skalu, čiastočne výhľadový Vysoký vrch, vrch Pokryvy, trampami vyhľadávané Siveské lúky, významným rázcestník  Priehyba pod Sivcom a na sedlo Repy. Nachádza sa tu množstvo stravovacích a ubytovacích zariadení.

GPS: N 48° 49.658 E 021° 04.685

Hint: od zátoky musíš vojsť do kríkov

Ružínske jaskyne

Chránený prírodný výtvor Veľká Ružínska jaskyňa, ktorá je nazývaná je aj Rothova diera, sa nachádza v pohorí Čiernej hory, v podcelku Pokryvy, v NPR Vozárska, na svahu doliny Malý Ružinok, v nadmorskej výške 614 m.n.m.Dĺžka jaskyne je okolo 112 metrov. Jaskyňa je bez typickej krasovej výzdoby.Bola osídlená už v paleolite a obývaná tvorcami neolitickej bukovohorskej kultúry.V roku 1897 sa v nej našli paleolitické ohniská, početné kosti jaskynného medveďa a črepy neolitickej bukovohorskej kultúry.Vstupný portál jaskyne je vysoký okolo 5 metrov a široký okolo 9 metrov. Vnútro jaskyne má mietami výšku aj okolo 22 metrov.Názov Rothova diera dostala po slovenskom prírodovedecovi, pedagógovi a zakladateľovi slovenskej speleoarcheológie. Ku jaskyni sa dostanete po modrej turistickej značke, ktorá začína v stredisku Zástavka Ružin. Modrá trasa prechádza dolinou Ružinok, následne dolinou Málý Ružinok po vyasvaltovej ceste. Pri prudkej zákrúte, kde sa nachádza značka PR Sivec sa modrá trasa stáča prudko do ľava. Tu však treba pokračovať ďalej rovno dolinou Málý Ružinok a nie zabočiť do ľava a pokračovať po modrej turistickej trase.Neznačená neasfaltová cesta dolinou je tu divokejšia a preteká ňou potôčik. Na pravej strane vidíme mohutnú dlhú skalu.

Držíme sa potoka Malý Ružinok a po pár minútach minieme na pravo nenápadnú malú skalnatú bočnú dolinku, kde sa nachádza Antonová jaskyňa.Tesne za spomínanou malo dolinkou sa nachádza je vyvieračka potoka Malý Ružinok, nad ktorou je už dno doliny suché. Pokračujeme ďalej do záveru doliny, kde pri poslednej veľkej skale treba odbočiť do strmého svahu, na pravú stranu svahu doliny.Tu pokračujeme malo výraznou cestičkou až k výraznej skalnej streche pod hrebeňom.Vstupný portál jaskyne sa nachádza asi 50 m nad dnom doliny. Ďalšími jaskyňami sú:Malá Ružínska jaskyňa, Medvedia jaskyňa, Hadia jaskyňa.

GPS: N 48° 52.243 E 021° 06.584 

Hint: mierny svah na ktorom sa nachádza menší strom

Bjørnsonov pamätník

Bjørnstjerne Martinius Bjørnson (* 8. december 1832, Kvikne  – † 26. apríl 1910, Paríž bol nórsky prozaik, dramatik, básnik a publicista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1903. Bojovník za národnú nezávislosť Nórska, za slobodu malých a utláčaných národov, zástanca Slovákov.Bjørnstjerne, Henrik Ibsen, Alexander Kielland a Jonas Lie sú známy ako "štyria veľkí" nórskej literatúry 19. storočia. O slovenskej otázke sa Bjørnson dozvedel až vo veku 75 rokov, zvyšok života zasvätil do značnej miery tejto otázke. Zvlášť konkrétne a ostro svoju kritiku (od roku 1907, t.j. od vydania Apponyiho zákonov a od černovskej tragédie) zameral na uhorského ministra kultu a školstva, grófa Alberta Apponyiho. Nedávno sme videli v uhorskom sneme, keď slovenských reprezentantov týrali a vyhadzovali, ako vystúpil gróf Apponyi, aby vyhlásil, čo sa ešte má urobiť pre ďalší útlak tohto národa. Bol schválený školský zákon, aký nikdy predtým nebol známy, pretože jeho najdôležitejšie ustanovenia sú z gumy! Dajú sa naťahovať tak, až sa v nich zadusia všetky národnosti. Zbaviť deti materčiny je predsa to isté ako odtrhnúť hladné dieťa od matkiných pŕs. A práve toto rozkazuje v tomto zákone gróf Apponyi so vztýčenou hlavou... Bjørnsonove vystúpenia mali veľký medzinárodný (aj domáci) ohlas, pomohol prelomiť bariéry medzinárodnej izolovanosti slovenskej otázky. Od roku 2010 je na Ružíne pametník venovaný B. Bjørnsonovi. 

GPS: N 48°50.772 E 021°04.313