Geocachingová trasa - Hnilecká

O rieke

Hnilec pramení na východnom svahu masívu Kráľovej hole, blízko sú pramene významných riek Hron, Čierny Váh a Hornád. Rieka Hnilec preteká Slovenským rajom a Volovskými vrchmi, do Hornádu sa vlieva pri Margecanoch. Najvýznamnejšími prítokmi sú ľavostranný Železný potok a pravostranné Smolník a Kojšovský potok. Na svojom hornom toku má Hnilec ráz horskej bystriny, ktorá sa prediera malebným údolím na rozhraní Slovenského raja a Slovenského rudohoria (Volovských vrchov). Na svojom hornom toku nad obcou Stratená rieka Hnilec vytvára tiesňavu Stratenský kaňon. Stratenská dolina je krajinársky veľmi atraktívna – po celej dĺžke ju lemujú skalné zrázy okolitých vrchov, ležia v nej dve národné prírodné rezervácie – NPR Hnilecká jelšina a NPR Stratená, svetoznáma Dobšinská ľadová jaskyňa a verejnosti neprístupná Stratenská jaskyňa.   Pri Dedinkách bola na rieke vybudovaná priehrada Dedinky – Palcmanská Maša, ktorá slúži ako prečerpávacia vodná elektráreň. Počas činnosti elektrárne je voda presmerovaná do elektrárne Vlčia dolina-Dobšiná, kde umelo nadlepšuje prietok Dobšinského potoka, prítoku Slanej. Pod Dedinkami je preto Hnilec často nesplavný kvôli nedostatku vody. Od Dediniek rieka tečie prudkým tokom s ostrými kameňmi na dne širokého, väčšinou zalesneného údolia cez dediny Mlynky, Hnilec, Nálepkovo, Mníšek nad Hnilcom. Pod Mníškom nad Hnilcom rieka mohutnie, spád ale neklesá, tečie početnými kamenitými perejami. Pri Prakovciach sa údolie opäť zužuje a Hnilec si udržuje svoj perejnatý a prudký tok až po ústie do Hornádu pri Margecanoch.

GPS: N 48° 52.549 E 020° 17.395

Hint: pod cestou

Dobšinská ľadová jaskyňa

Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Od roku 2000 je zaradená do svetového prírodného dedičstva. Vzhľadom na známe vysokohorské ľadové jaskyne Eisriesenwelt a Dachstein-Rieseneishöhle v rakúskych Alpách či rumunskú jaskyňu Scărişoara v pohorí Bihor, ktorej zaľadnená časť je vo výške 1100 až 1120 m n. m., monumentálne zaľadnenie Dobšinskej ľadovej jaskyne tisícročia pretrváva v nadmorskej výške iba 920 až 950 m. Dobšinská ľadová jaskyňa je súčasťou systému Stratenskej jaskyne. Vytvorila sa v druhohorných strednotriasových svetlých steinalmských a wettersteinských vápencoch stratenského príkrovu pozdĺž tektonických porúch a medzivrstevných plôch. Dosahuje dĺžku 1491 m a vertikálne rozpätie 112 m. Hlavnú časť jaskyne predstavuje obrovská dutina klesajúca od povrchového otvoru do hĺbky 70 m. Vznikla preborením skalných podláh medzi chodbami, ktoré vytvoril ponorný paleotok Hnilca v niekoľkých vývojových úrovniach. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha je 9772 m2, objem ľadu viac ako 110 100 m3. Najväčšia hrúbka ľadu 26,5 m je vo Veľkej sieni. Vrstevnatosť ľadu sa tvorí v závislosti od priesaku zrážkových vôd počas jednotlivých rokov. Priemerná ročná teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni dosahuje –0,4 až –1,0 °C (vo februári –2,7 až –3,9 °C, v auguste okolo +0,2 °C). Teplota vzduchu v spodných častiach jaskyne zostáva celý rok pod bodom mrazu. Relatívna vlhkosť vzduchu v zaľadnených častiach je zväčša 75 až 90 %, niekedy aj nad 90 %. Teplota vzduchu v nezaľadnených častiach je +0,8 až +3,5 °C, relatívna vlhkosť 85 až 98 %. 

GPS: N 48° 52.466 E 020° 18.153

Hint: pod cestou

Stratenský kaňon

Ďalšou tunajšou prírodnou pozoruhodnosťou je Stratenský kaňon. Tiahne sa na úrovni cestného tunela, mimochodom prvého na Slovensku. Práve ním sa od roku 1970 nahradila pôvodná cestná komunikácia, dovtedy vedúca priamo osou kaňonu. Stratenský kaňon je nevšedným prírodným výtvorom. Rieka Hnilec si tu v dávnej minulosti prerazila cestu vápencovou skalnou masou a vytvorila tak akúsi zmenšeninu Prielomu Hornádu . Stratenský kaňon je dlhý iba 2 kilometre, no prírodnými krásami porovnateľný s jeho asi 6-násobne väčším severným konkurentom – Prielomom Hornádu. Turisticky je sprístupnený po celej dĺžke červenou značkou. Samotný kaňon i priľahlé okolie je národnou prírodnou rezerváciou s najprísnejším stupňom ochrany, v rámci Národného parku Slovenský raj.

GPS: N 48° 52.559 E 020° 19.686

Hint: pod cestou, tažšia dostupnosť

Stratená

Dnešná malebná horská obec ležiaca v juhozápadnej časti Slovenského Raja Stratená,  v staršej slovenčine a v ľudovej reči Ztracena, maďarsky Sztracenahuta, nemecky Verlorenseifen, má pravdepodobne názov od potoka Strateník, tečúci cez Vonjarky popri ceste na Dobšinú, ktorý sa odrazu stráca a objavuje sa opäť asi vo vzdialenosti 2,5 km neďaleko Dobšinskej Maše. K názvu iste prispela aj skutočnosť, že v minulosti sa povyše Stratenej strácal aj Hnilec. Stratená, ako samostatná obec vznikla pravdepodobne len v 18. storočí. Hutníctvo a baníctvo poznačili súčasnú podobu obce.Pôvodne banícka obec v ktorej roku 1723 postavili Csákyovci vysoké pece (neskôr ich odkúpili Coburgovci). Posledná pec pracovala ešte roku 1927. V rímsko-katolíckom kostole je plastika z dielne majstra Pavla z Levoče. 
V blízkosti sa nachádza štátna prírodná rezervácia Stratená, územie s hlbokými dolinami a vysokými horskými chrbátmi pokryté lesnými porastami osídľujúcimi aj tie najextrémnejšie stanovištia. 

GPS: N 48° 52.393 E 020° 20.374

Hint: pri velkom smreku

Stratenská píla

Kúsok od Stratenej sa nachádza Stratenská píla. Je tu postavených len zopár chatiek. Táto oblasť patrí medzi chránené oblasti a z tohto dôvodu sa tu už nepredpokladá chatová výstavba. V minulosti sa tam nachádzala píla a zvonica. Pri stavbe Palcmanskej Maše došlo k jej zaplaveniu. Voda je pri brehu celkom plytká, ale o pár metrov to už tak nie je. Voda tam priteká  z Hnilca a zátoka je vlastne dlhé rameno Palcmanskej Maše. Vzhľadom na to, že je voda  čistá, vyskytuje sa tu veľké množstvo rakov a pstruhov. V zátoke môžete nastúpiť do člna a ísť smerom ku Palcmanskej Maši. Asi o 200 metrov sa dostanete ku tichému zálivu, kde máte možnosť vidieť obrovské skalnaté útvary. Potom prejdete popod železničný most a zrazu vás obklopí úžasné ticho. Tesne pred vstupom na Palcmanskú Mašu uvidíte chovný revír, kde sa neodporúča chytať ryby. Ako som spomenul v zátoke je najlepšie miesto na chytanie pstruhov a tí, čo obľubujú muškarenie si prídu na svoje. Určite Vás prekvapí veľké množstvo pstruhov. Už si treba len  vyhľadať svoje miesto na vode a pribaliť dobré počasie. Môžete používať aj motorový čln, len musí mať elektrický pohon. Ak si všimnete na druhej strane parkoviska je stojatá voda,  je to vlastne mŕtve rameno Hnilca. Vzhľadom na to, že je tam plytká voda nedajú sa tam chytať ryby. Ak Vám zostanú ešte sily po dobrej rybačke, je tu ešte veľa spôsobov, ako  sa doraziť. Skúste si urobiť túru na Zajfy. Myslím, že tento malý kút v Slovenskom raji sa stane vaším obľúbeným miestom na rybárčenie alebo miestom na oddych. 

GPS: N 48° 52.345 E 020° 21.659

Hint: pod koreňom

Palcmanská Maša

Palcmanská Maša je najväčšia vodná nádrž na území Slovenského raja, vytvorená na hornom toku rieky Hnilec, v kotlinovitom rozšírení údolia pod južnými skalnatými zrázmi Geráv. Na jej brehoch vyrástli ubytovacie, športové a rekreačné zariadenia. Priamo na jazere sú umiestnené zariadenia rybného hospodárstva. Pri brehoch vodnej nádrže Palcmanská Maša vznikla v roku 1933 zlúčením obcí Imrichovce a Štefanovce obec Dedinky. Účelom nádrže je akumulovanie vody pre zabezpečenie prívodu k vodnej elektrárni v Dobšinej, vyrovnanie prietokov Hnilca a rekrečné využitie. Nádrž sa nachádza v údolí rieky Hnilec nad miestnou časťou obce Mlynky, Palcmanskou Mašou. Vznikla vybudovaním betónovej gravitačnej priehrady na Hnilci v rkm 71,350. Pri dosiahnutí maximálnej hladiny 786,10 m n. m. je v nádrži akumulovaných 11,063 mil. m³ vody a je zatopená plocha o rozlohe 86,5 ha. Dĺžka vzdutia dosahuje 3,9 km. Nádrž je dôležitou súčasťou prečerpávacej vodnej elektrárne Dobšiná, prvej prečerpávacej elektrárne na Slovensku.

GPS: N 48° 51.825 E 020° 22.442

Hint: smreky

Gelnica

Centrom celého hnileckého údolia je Gelnica. Mesto je obkolesené pásmom zalesnených vrchov, ktoré patria k Spišsko-gemerskému rudohoriu. Leží v nadmorskej výške 375 m, ale okolité pásmo vrchov dosahuje výšku od 655 do 1030 m n. m..Názov Gelnica, odvodený z mena rieky Gnilec (Hnilec), z čoho neskôr vznikol aj nemecký názov Gollnitz a z neho nový slovenský názov Gelnica. Po vpáde Tatárov prichádza do Gelnice a okolia hlavné jadro nemeckej kolonizácie z Bavorska, Durínska a Porýnia, na rozdiel od skoršieho kolonizačného prúdu Sasov na Spiš. Rýchly rozvoj kráľovského banského mesta potvrdzuje výstavba hradu v II. polovici XIII. storočia (1234) a založenie dominikánskeho kláštora v roku 1288. V XIV. a XV. storočí prežívala Gelnica vrcholné obdobie rozkvetu.V Gelnici a okolí sa ťažilo nielen striebro a meď, ale aj zlato, ortuť, olovo a železná ruda. Vgelnických baniach pracovalo 300 až 400 baníkov. V roku 1726 sa obnovil zväz 7 banských miest v Hnileckej doline (Gelnica, Smolník, Štós, Švedlár, Mníšek , Medzev a Vondrišel). V druhej polovici XIX. storočia sa stalo klinčikárstvo a reťazárstvo v Gelnici najvýnosnejšou živnosťou a gelnické klince a reťaze boli známe v celom Uhorsku. V roku 1870 vyrábalo klince 360 majstrov, 90 tovarišov a 95 učňov. V rokoch 1865-75 predstavovala gelnická výroba 90 mil. klincov ročne, t. j. 27 vagónov. zrušil staré privilégiá baníckeho robotníctva vydobyté počas XIII.-XVI. storočia. V rokoch 1921-23 postihla československé hospodárstvo kríza, Hnilecká dolina dostala názov "Hladová dolina".

GPS: N 48° 51.186 E 020° 56.367

Hint: pravý breh