Veľkonočné splavovanie Soče

Asi týždeň pred Veľkou nocou, ktorá bola tento rok na konci marca, sa spolu s kamarátmi a bratom rozhodujeme využiť predĺžený Veľkonočný víkend na splavovanie Soče. Tesne pred odchodom doľaďujeme posledné detaily ohľadom dopravy. Ubytovanie neriešime a spoliehame sa na to, že v okolí Soče budú voľné apartmány.

Ľuboš vyráža z Košíc a s Adamom a Eliškou sa stretáva v Senici, naviažu všetky kajaky na auto a vo štvrtok na obed ma vyzdvyhujú v Břeclavi. Potom už cez Rakúsko a Taliansko smerujeme do Slovinska. Dodo ide sám z nemecka, na Soču má prísť až niekedy neskoro večer. Po ceste ešte skúšame vybaviť ubytovanie v Prijon centre, ktoré sme brali ako rezervu, ak sa nám nič iné nepodarí zohnať. Dozvedáme sa, že sú takmer úplne plný, majú voľné posledné 2 miesta. Vymýšľame náhradné riešenie ubytovania, ale stále dúfame, že sa nám podarí nájsť voľný apartmán blízko rieky.

Tesne pred západom slnka prichádzame do Čezsoče. Voľné ubytovanie sme našli a z dvoch možností, ktoré sú voľné, si vyberáme tú lepšiu. Dodo strávil niekoľko hodín v zápchach a tak prichádza až po polnoci.

Ráno sa rozhodujeme splaviť horný úsek rieky. Prichádzame na nasadacie miesto na Bunker strecke. Vody nie je veľa, ale na plavbu odtiaľ stačí. Splavíme aj Zmuklicu, kde Eliška eskimuje a doplavíme do Čezsoče. Ešte chceme na vodu a tak Adam s Dodom idú pre auto, zatiaľ čo my čakáme. Začína pršať a je celkom chladno, kým sa s autom vrátili, ďalšiu plavbu sme si rozmysleli. Balíme veci a na dnes končíme. Po ceste na apartmán sa ešte rozhodujeme ísť pozrieť Katarakty.

Druhý deň začíname na Srpenici I s plánom skončiť na Trnove II. Na nástupnom mieste nás prekvapuje počet vodákov, ktorí v tomto období splavujú Soču. Pri rieke je dopravná zápcha a autá s kajakármi musia chvíľu čakať kým sa im podarí zaparkovať alebo sa na kamennej pláži otočiť. Adam s Ľubošom sú rozhodnutí ísť aj Katarakty a končiť až neskôr. Ja nad tým chvíľu premýšľam tiež, ale ani na Slalomke sa necítim isto a tak končím. Končiť chcú pri palacinkárni a tak sa tam presúvame. Nepamätali sme si odbočku a zastavujeme v kempe na opačnom brehu. Kým prídeme na to, že sme v zlom kempe a dostaneme sa na správne miesto, Adam s Ľubošom už doplavili a čakajú nás na parkovisku.

Keďze svieti slnko a je teplo, sedíme vonku s výhľadom na okolité hory, ktoré sú ešte pokryté snehom. Objednávame palacinky plnené mäsom. To nám nestačí a tak si ešte dávame palacinky s nutellou. Ako vždy, sú vynikajúce.

Do západu slnka máme ešte dosť času, znova sa obliekať do vodáckych vecí sa nám ale nechce a dostávame nápad ísť sa pozrieť na Izvir Soče. Nikto z nás tam ešte nebol, podľa značiek prídeme na koniec asfaltovej cesty, ďalej pokračuje už len šotolinová. Adam ale vyhlasuje, že toto je len parkovisko pre turistov, my môžeme autom až k prameňu. Snehu v okolí cesty pribúda a začíname sa báť či je cesta vôbec prejazdná. Naštastie sneh na ceste sa objavil až úplne na konci. Vystupujem a brodíme sa v polmetrovom snehu. Po chvíli uznávame, že crocsy a letné tenisky nie sú do snehu ideálne a tušíme, že nie sme na správnom mieste. Autom sa teda vraciame na parkovisko na konci asfaltovej cesty, kde sme si tentoraz už všimli turistické značenie k Izviru Soče. Cesta k nemu nie je vôbec ľahká a na konci sa podobá skôr na ferratu než tusitický chodník. Konečne sme pri prameni, ktorý je pod asi 3m vrstvou snehu, ten využívame na guľovačku a užívame si nádherné výhľady na okolie. Po ceste späť k autu sa už stmieva a k autu sa dostávame až po západe slnka.

Večer ešte ideme na párty - zahájenie sezóny, ktorú organizuje Prijon centrum. Stretávame sa s Andrassiovcami, bavíme sa o kajakovaní, pozeráme videá, ktoré sa premietajú a prezeráme si tovar v obchode.

V nedeľu splavujeme opäť zo Srpenice I. S Eliškou a Dodom končíme pod Slalomkou, Adam s Ľubošom pokračujú ďalej. Tentoraz sme v palacinkárni prví a tak objednávame palacinky a pivo. Ľuboš s Adamom chcú ísť na vodu ešte raz. Eliška a ja ideme po brehu pešo a na najzaujímavejších miestach Kataraktu fotíme a natáčame videá.

Na posledný deň, Veľkonočný pondelok, sme si nechali Otonu. Čaká nás náročná znáška a potom pekný úsek až k Napoleonovmu mostu. Ľuboš a Adam odmietajú znášať a začínajú už na Trnove I. Po znesení kajakov na nich čakáme asi 15 minút, potom už v plavbe pokračujeme spoločne. Končíme pod Napoleonovým mostom, kde ešte Adam olieva a šibe Elišku, ako inak než pádlom a vodou zo Soče :D.

Celý výlet končíme v miestnej reštaurácii. Po výdatnom obede nás čaká už len cesta domov, kde prichádzame asi o 4tej ráno.

Lukáš

Galéria