Geocachingová trasa - Veľká Hornádska

O rieke

Rieka Hornád pramení vo východnej časti Nízkych Tatier pri obci Vikartovce v nadmorskej výške 1050 m n.m. Od začiatku preteká nádhernou prírodou, ktorá s klesajúcou nadmorskou výškou mení svoj charakter. V Slovenskom raji vtvára kaňon, ktorý voláme Priellom Hornádu. Táto časť je najznámejšou a najnavštevovanejšou. Prechádza aj Spišskú Novú Ves, Krompachy. Na sútoku s Hnilcom je vybudovaná vodná nádrž Ružín. Chvíľu rieka smeruje na východ, ale pri obci Kysak mení smer na juh, tečie cez Košice, Nižnú Myšľu a svoju púť cez naše územie končí za obcou Trstené pri Hornáde v nádhernom úseku, ktorý voláme Meandre Hornádu. Neďaleko obce Ónod sa vlieva do rieky Slaná /Sajó/.

Najvýznamnejšie prítoky Hornádu: Gánovský potok, Brusník,Levočský potok, Lodina,Margecianka, Svinka, Olšava,Torysa, Bystrá, Veľká Biela voda,Holubnica, Slovinský potok,Hnilec, Belá, Myslavský potok,Sartoš.

Rieka má dĺžku 286 km, slovenská časť 193 km. Povodie Hornádu má rozlohu 4403 km². 

GPS: N 48° 52.812 E 021° 06.852

Malá Lodina

Prvá zmienka o obci je z roku 1386 Felso Ladna. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne: 1429 Kezepsew, Kis Ladna, 1773 Prostredna Wes,1920 Malá Lodina. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Kisladna. V roku1386 ju kráľ daroval drienovským Abovcom. Začiatkom 15. storočia patrila panstvu Sokoľ, od 1429 mestu Košice. Obyvatelia boli drevorubači a roľníci. Pri požiari 1906 vyhorela celá obec.  Obec patrila pod Šarišskú župu, po roku 1960 sa obec začlenila pod okres Košice – vidiek

Malá Lodina leží v severozápade Slovenského rudohoria (horský krajinný celok Čierna Hora) na terasovej plošine doliny Hornádu. V severnej časti zalesneného chotára obce sa nachádzajú vápencové svahy Čiernej hory (Bokšovské skaly a vrch Holice). V katastri obce Malá Lodina sa nachádza rovnomenná vyrovnavacia vodná nádrž, ktorá slúži aj na rybolov. Je rodiskom spisovateľa Jána Motulku. Z pamiatok sa v obci sa zachovali sedliacké domy z konca 19. a začiatku 20. storočia a rímskokatolický kostol sv. Štefana Uhorského zo začiatku 20. stororočia.

V obci pri moste kde začínajú splavy Hornádu ako aj Košický vodácky maratón.

Národná prírodná rezervácia Bokšov

Výmera: 146,71 ha; K. ú.: Veľká Lodina

Vyhlásená: r.1954,novelizovaná r.1988

Charakteristika

Slovenské Rudohorie (Spišská časť) - hrebeň Ostrého Hradu a SV vápencové svahy strmo (25-40°) klesajúce do údolia Hornádu v rozpätí 350-810 m n. m.

Flóra

V prírodnej rezervácii sa zachoval najsevernejší výskyt Cotinus coggygria, ako zvyšok predchádzajúcich teplých období. Lesné porasty vytvára Fagus silvatica, vtrúsene Acer pseudoplatanus, Acer platanoides, Quercus pubescens, Fraxinus ornus a i. Pozoruhodný je výskyt mediteránnej mušky Calophyarhois z rodu Homoptera, ktorá svoju existenciu viaže na prítomnosť Cotinus coggygria.

Ochranárske zameranie

Ochrana severných svahov vápencovej Holice prechádzajúcich do bralnatého hrebeňa s teplomilnými skalnými biocenózami. Okrem množstva zákonom chránených druhov rastie tu tiež skumpa vlasatá.

GPS: N 48° 52.295 E 021° 08.750

Veľká Lodina

Najstaršia písomná správa o obci je z roku 1423, kedy ju kráľ Žigmund daroval šľachticom z Pavloviec. Obec založili drevorubači a pltníci, plaviaci drevo po rieke Hornád  až do Košíc.V obci sa zachovali sedliacké domy z konca 19. a začiatku 20. storočia a rímskokatolícky barokový kostol z roku 1667, neoklasicisticky upravený v roku 1893.

Obcou preteká rieka Hornád, ktorá je v úseku medzi obcou Malá Lodina až po MČ Ťahanovce krajinársky veľmi pôsobivá. Brehy rieky Hornád vo Veľkej Lodine a v jej okolí sú navštevované rybármi. V chotári obce sa nachádzajú dve štátne prírodné rezervácie:  Humenec  a Bokšov. V sučastnosti je Veľká Lodina už skôr chatárskou oblasťou a dobrým východiskom do okolitej prírody (Janošíková bašta, horská lúka na Prielohách, Bokšovské skaly, Vysoký vrch, sedlo Repy, Holica (Napoleónov klobúk), výhľadový vrch Sivec a Arturova skala). V obci začína modrá turistická trasa, ktorá vedie až do strediska Čermeľ. Po tejto modrej turistickej trase sa dostanete na výhľadovú horskú lúku na Prielohách. Lúka sa nachádza asi tak 3 minúty pred rozcestníkom Prielohy (788,4 m n.m). Obec je obľúbenou zastávkou vodákov.

GPS: N 48° 51.568 E 021° 09.479

Národná prírodná rezervácia Humenec

Výmera: 86,08 ha; K. ú.: Veľká Lodina

Vyhlásená: r.1953, novelizovaná r.1988

Charakteristika

Čierna Hora - široký oblý svah, sklon 20-30°, JZ až JV 460-613 m n. m., vápenec.

Flóra

V porastoch prevláda Fagus silvatica nad Quercus petraea. Obe dreviny pochádzajú prevažne z výmladkov, ako primiešanina sú: Carpinus betulus, Quercus pubescens, Quercus cerris, Fraxinus ornus, Acer pseudoplatanus. V lesnom podraste a na lesostepných riedinách rastú: Brachypodium pinnatum, Carex humilis, Sesleria calcaria, Aster linosyris, Festuca duriuscula, Festuca pseudodalmatica, Betonica officinalis, Calamintha clinopodium, Teucrium montanum, Potentilla arenaria, Poa nemoralis, Melitis melisophylum. Viaceré druhy tu dosahujú najsevernejší výskyt na východnom Slovensku.

Ochranárske zameranie

Ochrana spoločenstiev dubín s dubom plstnatým, dubom cerovým, jaseňom mannovým , jasencom bielym s výskytom zákonom chránených a viacerých teplomilných druhov rastlín na severnej hranici ich rozšírenia.

Pod Jánošíkovou baštou

Jánošíkova bašta je známa horolezecká skala a pešími turistami výhľadávaný až 45 metrov vysokývýhľadový vápencovo-dolomitický skalný útvar, ktorého svahy prúdko klesajú až do doliny Hornádu. Nachádza sa neďaleko obce Kysak v pohorí Čiernej hory v podcelku Pokryvy. Nadmorská výška tejto prírodnej dominanty je 522,7 metrov. Janošíková bašta je najstaršou horlezeckou oblasťou pri Košiciach asi s 50 stredne ľahšími cestami. Liezť sa tu začalo už pred prvou svetovou vojnou. V minulosti nazývaná aj Kossuthová bašta.Celé územie je bohaté na lesné, lúčne a skalné rastlinné a živočíšne spoločenstvá. Jánošíková bašta ako aj okolité lesy a lúky sú plné lesných plodov, húb, čučoriedok, brusníc, lesných jahôd, černíc, malín a rôznych liečivých a chránených rastlín. Skala umožňuje výhľad do doliny Hornádu, oproti stojací vrch Humenec (618 m n.m.) s NPR Humenec,východným smerom na skalný chrbát vrchu Hrad (498 m n.m.) so zrúcaninami hradu Kysak, západným smerom na Bokšovské skaly a vrch Bokšov (810 m n.m.)  a Slanské vrchy. Prístup na skalu je po významnej červenej turistickej trase nazývanej Cesta hrdinov SNP  z obce Kysak. Ďalším dobrým východiskovým miestom na skalu je obec Veľká Lodina po modrej turistickej trase. Pri rázcestníku Prielohy (747 m n.m.) treba opustiť modrú trasu a pokračovať spomínanou červenej turistickej trasou nazývanej  Cesta hrdinov SNP v smere na obec Kysak.

GPS: N 48° 51.233 E 021° 10.825

Hint: trs vŕb

Kysak

Pôvodne strážna obec sa v roku 1330 spomína ako farnosť. Do 15. storočia patrila drienovským Abovcom, ktorí tu postavili hrad. Neskôr patril Perényiovcom, Somosyovcom, v 18. storočí Károlyovcom, Sztárayovcom a Okoličányiovcom. V 19. storočí tu mali majetky Péchyovci a Ujházyovci. Obyvatelia sa v minulosti živili pálením vápna, pracovali v lesoch, alebo pestovali zeleninu. V 19. storočí ťažili obci dolomit a piesok. Za prvej ČSR pracovala väčšina obyvateľov na železnici. Pri bombardovaní 20 decembra 1944 bola obec značne zničená.

Obec Kysak leží v Hornádskej doline po pravej strane Hornádu.Kysak je dôležitou železničnou križovatkou a leží medzi dvoma veľkými vychodoslovenskými mestami a metropolmi východu. Sú to mestá Košice od krorého je Kysak vzdialený okolo 18 km a mestom Prešov, ktorý je vzdialený od Kysaku okolo 25 km. V chotári obce sa nachádzajú aj rekreačné stredisko nazývané Brezie aškola v prírode. Z pamiatok sa v obci nachádzajú gotický kostol s. Kataríny Alexandriskej,vápenka Ondreja Gaša  a niekoľko sedliackých domov zo začiatku 20. storočia. Z ďalších významných pamiatok sa chotári obce náchádza hrad Kysak. Najvýznamnejšou prírodnou pamiatkou v chotari je Kysacká jaskyňa.Obcou prechádza významná červená turistická trasa – Cesta hrdinov SNP, ktorá vas zavedie na výhľadovú skalu Jánošíkovú baštu (523 m n.m.), na čiastočne výhľadový Vysoký vrch (851 m n.m.), na križovatku turistických trás Sedlo Repy (803 m n.m.) a na horskú chatu Hrešná. Obec je dobrým východiskom do strediska Alpinka v Čermelskej doline,horskú lúku na Prielohách a  na výhľadový vrch Sivec (781 m n.m.). Obec je vhoným miestom pre prestávku pri splave, začiatok i koniec splavu.

Trebejov

Prvá zmienka o obci je z roku 1289 Terebey. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne: 1335 Terebe, 1773 Trebejow. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Terebo.

Obec sa spomína 1289, keď ako majetok drienovských Abovcov pripadla myšlianskemu prepoštovi. V roku 1427 mala 12 port. Patrila Somosyovcom, 1607 Segneyovcom, 1751 Okoličányiovcom, Károlyiovcom, v 19. storočí Ujházyiovcom a Péchyovcom. V roku 1787 mala 26 domov a 179 obyvateľov, 1828 28 domov a 243 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pestovaním zeleniny. Roku 1870 začal pracovať kameňolom.

V obci sa nachádza konský majer kde je možnosť ustajniť kone i objednať jazdu na koni. Blízko majera je na rieke Hornád tzv. Trebejovská vlnka kde môžu vodáci trénovať ródeo, nájazdy, výjazdy, traverz. Vhodné miesto pre prestávku počas splavu, začiatok i ukončenie splavu. 

GPS: N 48° 50.256 E 021° 12.979

Sokoľ

Prvá písomná zmien­ka je z roku 1270. Obec na tomto úze­mí však existovala už dávno predtým. Pravdepodobne ju založili kráľovskí sokoliari – falconarii, ktorých úlohou bolo chovať a cvičiť lovných sokolov a dravcov a upra­vovať ulovenú zverinu. Obec Sokoľ bola v stre­doveku sídlom farnos­ti.Už v rokoch 1332–1337 sa spomína kostol na úze­mí Sokoľa – Alzokole. Tento kostol stál nepochybne v tých miestach, kde dnes stojí kostoliansky chrám za­ svätený sv. Štefanovi. Kostol priamo v obci Sokoľ bol po­stavený až v roku 1630, za­ svätený patrónom lekárov – sv. Kozmovi a Damiánovi. Drevený kostolík sa v 18. sto­ročí zrútil. Sokoľčania sa podujali postaviť ďalší kostol až v 90. rokoch 20. storočia. Slávnostná konsekrácia novoposta­ veného kostola Božského Srdca Ježišovho sa usku­točnila 8. 10. 1995 za účasti J. E. Mons.Alojza Tkáča, ko­šického arcibiskupa. Sokoľ si z okolitých obcí najdlhšie udržal tradíciu hra­nia ochotníckeho divadla. Prvé bolo odohrané v roku 1929.Obec Sokoľ sa nachádza v severnom cípe Košickej kotliny. Sokoľ je situovaný v nádhernej okolitej prírode – dominujú jej listnaté, v zanedbateľných plochách aj ihličnaté lesy druhohorných vápencových východných svahov Slovenského rudohoria. Turistickým lákadlom v nich je Kráľova studňa (Kraľova studňa), Vysoký vrch(Visoki verch), Biela skala (Bela skala), Kozie rohy (Koźe rohi),Poddzimalova lúka (Podzimalova luka), či iné miesta. Medzi pamätihod­nosti obce patrí aj zvonička uprostred dediny a najstar­ší zachovaný roľnícky dom z druhej polovice 19. storo­čia.

GPS: N 48° 49.002 E 021° 14.024

Hint: malá štrbina

Kostoľany nad Hornádom

Kostoľany nad Hornádom sa spomínajú v roku 1423. Vznikli na území obce Sokol v 13. storčí. patrili panstvu Sokol (Bebekovci), neskôr patrili Palachayovcom. Od roku 1423 boli poddanskou obcou mesta Košice.Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pestovaním zeleniny, koncom 19. storočia prácou v dvo ch kameňolomoch. Začiatkom 20. storočia tu postavili továreň na výrobu umelých hnojív. Obec Kostoľany nad Hornádom leží v údolí Hornádu, 9 km severne od okresného a krajského mesta Košice. Obec je rozložená na terasových plošinách východného úpätia Slovenského Rudohoria presnejšie horského celku Čierna hora. Kataster obce susedí s okolitými obcami Družstevná pri Hornáde, Sokoľ, MČ Kavečany – Košice, MČ Ťahanovce - Košice. Počtom obyvateľov 1150 sa obec radí medzi stredné dediny okresu Košice-okolie. V obci sa nachádza cca 350 domov a 250 rekreačných chát a záhradiek. Kostoľany sú sídlom samostatnej Farnosti sv. Štefana, v obci sa nachádza lesná správa, zdravotné stredisko, železničná stanica, materská a základná škola (1.-4. ročník). Z kultúrno-historických pamätihodností zaujme predovšetkým pôvodne gotický rímsko-katolícky kostol sv. Štefana – protomartýra  (v roku 1774 prestavaný v rokokovo-klasicistickom slohu), vypínajúci sa nad obcou. Ďalej je to vodný vodný mlyn z 19. storočia,budova bývalej rímsko-katolíckej školy z roku 1889, niekoľko zachovaných pôvodných roľníckych domov a ľudový dom. Pozoruhodné sú aj železničné budovy bývalej Košicko-Bohumínskej železnice, konkrétne strážny domček a budova starej železničnej stanice. Medzi pamätihodnosti možno zaradiť aj drobnú sakrálnu architektúru –sochu sv. Jána Nepomuckého, prícestné a cintorínske kríže a náhrobníky na starom cintoríne.Medzi evidovanú kultúrnu pamiatku patrí aj pamätník padlým v druhej svetovej vojne v chotári obce. Pozornosť si zasluhujú aj najstaršie objekty bývalej továrne na výrobu umelých hnojív a umelo vyhĺbené pivnice nachádzajúce sa v masíve kostolného brala. Obec je rodiskom viacerých významných osobností, predovšetkým premonštrátskeho kňaza a básnika Lászlóa Mécsa (vlastným menom Emanuel Jozef Mártončík), slovenskej spisovateľky Márie Kočanovej, rod. Mártončíkovej, olympijskej medailistky, gymnastky, Matyldy Pálfyovej a ďalších. Obec bola v minulosti pôsobiskom ďalších zaujímavých, či už kňazských, alebo laických osobností. Kostoľany sú vstupnou bránou do Hornádskej doliny, v budúcnosti perspektívnej pre rozvoj prímestskej rekreácie. Región ponúka množstvo historických, duchovných a kultúrnych potenciálov pre rozvoj drobného cestovného ruchu.Pre návštevníkov obce je k dispozícii reštaurácia, pohostinské zariadenia, samoobslužný náučný chodník Kráľova studňa a možnosť návštevy ľudového domu – expozície ľudovej architektúry.

Miesto je vhodné na prerušenie, začiatok i ukončenie splavu. Pozor na hať malej vodnej elektrárne Kostoľany nad Hornádom – Družstevná pri Hornáde. Treba sa riadiť značkami. Loď treba preniesť po pravom brehu. Po 200 metroch chôdze s 40 kg kánoe cez 2metrovú burinu začnete MVE vnímať ako problém.

GPS: N 48° 48.035 E 021° 14.318

Hint: pletivo

Hornádska kotlina

Turisticky významná dolina mesta Košice a jedna z najkrajších častí rieky Hornád.Hornádsku dolinu vytvorila rieka Hornád, ktorá sa nachádza medzi obcou Margecany a MČ Ťahanovce (Košice), kde dolina pretína značnú časť pohoria Čiernej hory.Zo spomenutého pohoria je množstvo výhľadových miest do Hornádskej doliny (Bokšovské skaly, Vysoký vrch, Sivec, Jánošíková bašta, Holica, ….).V hornej časti doliny medzi obcou Margecany až po obec Malá Lodina hlbokom kľukatom údolí Bujanovských vrchov v časti nazývanej Dolný prielom Hornádu sa dnes nachádza vodná nádrž Ružín.Dolinou prechádza významná železničná trať č. 180 Košice – Žilina – Bratislava, na ktorej sa nachádza množstvo technických pamiatok, z ktorých najvýznamnejšie sú Ružínsky viadukt a Ružínsky tunel. Celková dĺžka tejto časti doliny je okolo 50 km. Dolina ponúka širokú škálu aktivít ako rybolov, vodné športy, turisku a cykloturistiku. Úsek rieky Hornád od vodnej nádrže Ružín až po Košice – MČ Ťahanovce je splavný a vhodný aj pre začiatočníkov. V doline sa nachádzajú obce Malá Lodina, Veľká Lodina, Kysak, Sokoľ, Trebejov, Kostoľany nad Hornádom a Družstevná pri Hornáde.Nachádzajú sa tu Trebejovské skalky – odkryvy skál v lesnom poraste pri obci Trebejov s výskytom vzácnej teplomilnej flóry a fauny.

GPS: N 48° 47.112 E 021° 14.971

Hint: pozor malá

Družstevná pri Hornáde

Obec Družstevná pri Hornáde sa nachádza 10 km severozápadne od Košíc v údolí rieky Hornád. Malá Vieska a Tepličany (donedávna aj Kostoľany nad Hornádom) tvoria spoločne obec Družstevná pri Hornáde. Dominantou obce, časti Malá Vieska, je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1433. Obec je splynofikovaná a napojená na verejný vodovod.

Malá Vieska je mladšia obec ako Tepličany. V najstarších dokladoch z rokov 1423 a 1427 sa uvádza ako nová Ves - Wyflaw. Už v roku 1429 je menovaná ako Vieska - Kysfalw. Rovnako ako obce Sokoľ a Tepličany patrila k hradu Sokoľ. V roku 1427 patrila Matúšovi z Pavloviec a svojou rozlohou zaberala 7 port. O Tepličanoch, pôvodne samostatnej obci, máme najstarší doklad z roku 1423, hoci musela existovať už v druhej polovici 13. storočia. Tepličany patrili pod hrad Sokoľ. Podľa portálneho súpisu z roku 1427 obec vlastnil Matúš z Pavloviec a veľká bola 11 port. Od roku 1429 patrili Tepličany mestu Košice. Medzi najvýznamnejšue pamiatky patrí kostol Narodenia Panny Márie v Družstevnej pri Hornáde. Význam chrámu vzrástol keď v roku 1773 ho doň previezli kópiu zázračnej póčskej ikony.Od tej chvíle začali do Malej Viesky putovať gréckokatolíci, neskôr aj katolíci. Staroveký kostolík nevyhovoval najmä na sviatok Narodenia P. Márie, kedy prichádzalo najviac pútnikov zo širokého okolia.Preto mesto Košice dalo roku 1803 postaviť na vyvýšenom mieste blízko lesa nový kostol v neskorobarokovom štýle. Dňa 29. októbra 1831 pápež Gregor XVI. udelil plnomocné odpustky pútnikom, ktorí na sviatok Narodenia P. Márie navštívia tento chrám. Z vodáckeho hľadiska treba spomenúť že úsek Hornádu pri obci  je vhodný na krátky splav do Košíc na začiatok na prestávku a občerstvenie. Najkrajší úsek je pri a za motokrosovej trati.

GPS: N 48° 47.512 E 021° 15.243

Hint: spadnutý strom pri vode

Ťahanovce

Mestská časť Košice - Sídlisko Ťahanovce sa nachádza na okraji severozápadu Košíc.

Susedí s mestskými časťami Košice-Džungľa, Košice-Dargovských Hrdinov a obec Ťahanovce. História mestskej časti naväzuje na bohatú históriu obce Ťahanovce, po ktorej prevzala aj názov.  Staré a inojazyčné kedysi používané názvy obce: TEHAN, TECHAN, TÉHÁNY, TIHÁNY, ABAÚJTIHÁNY.Pevnými historickými administratívnymi celkami ustálenými už v stredoveku boli v Uhorsku stolice, župy. Obec sa vyvinula z osady spomínanej už v r. 1263, patriacej do majetku vetvy Abovcov. Názov obce je podľa osobného mena Tehan. V roku 1351 patrila znova svinickým Abovcom, od r. 1397 mestu Košice, ktoré v roku 1399 vymohlo pre Ťahanovčanov práva košických mešťanov. V 20. storočí tu vybudovali magnezitku. V rámci Viedenskej arbitráže, v rokoch 1938 - 1945, boli Ťahanovce spolu s Košicami priradené k hortyovskému Maďarsku. Ťahanovce boli približne 40 rokov postihnuté stavebnou uzávierkou, pretože v súlade s plánom rozvoja mesta Košice, boli odsúdené na likvidáciu. Tesne za poslednými domami a miestnym cintorínom vyrástlo nové sídlisko, mestská časť sídlisko Ťahanovce. Jedinou historickou pamiatkou na území Mestskej časti Košice - Sídlisko Ťahanovce je renesančná vežovitá stavba - stĺp postavený v polovici 17. storočia označujúci dôležitú križovatku ciest. 

GPS: N 48° 45.367 E 021° 15.174

Hint: betón

Splavovanie Hornádu

História splavovania Hornádu je spojená už s pltníctvom. V 14. storočí bola v obci Sokoľ mýtnica pre plte plaviace sa po Hornáde. Počas socializmu boli štedro dotované telovýchovné jednoty pri veľkých fabrikách ako aj katedry telesnej výchovy na vysokých školách. Vodáctvo zažívalo veľký rozmach. V tej dobe vzniklo v Košiciach niekoľko klubov. Na niektoré akcie putovalo viac autobusov naraz. Medzi významné a známe turistické akcie patrí Košický vodácky maratón , Plavba troch generácii a Veterán canoe plavba (každý rok), na ktorej sa pravidelné zúčastňuje množstvo priaznivcov vodnej turistiky z Košíc a Slovenska. Na uvedených akciách sa zúčastňujú aj zástupcovia zo zahraničia (Maďarsko, Poľsko, Česká a iných štátoch). S nástupom novej doby tento inventár zostarol alebo sa vytratil. Po útlme začiatkom 90-tych rokoch zažíva vodáctvo nový záujem a dnes v meste funguje požičovňa aj pestrý program splavov jednotlivých klubov. Dolný úsek Hornádu od VD Ružín II je splavný celoročne. Splavuje sa najmä úsek Malá Lodina – Košice.

Tento úsek je vhodný pre začiatočníkov. Dĺžka splavu závisí najmä od prietoku vody, schopností skupiny a počtu a dĺžok zastávok. Čistý čas plavby je približne 5 hodín. Plavbu si možno spestriť geocachingovými cestami.

Mestská časť Džungľa

Územie terjašej mestskej časti Džungľa bolo v minulosti pričleňované k rôznym mestským okresom. Ako samostatná mestská časť vystupuje až od roku 1990, kedy boli konštituované nové samosprávne orgány mesta Košice.V roku2001 mala mestská časť Košice-Džungľa presne 427 obyvateľov. Títo žijú v rodinných domoch so záhradami, v Džungli sa nenachádza žiadna obytná bytovka. Napriek tomu táto mestská časť nemá vidiecky charakter. Okrem obytnej zóny sa tu nachádza aj zóna obchodná a priemyselná. V obchodnej zóne dominuje hypermarket, ale aj veľkosklad kvetov, veľkosklad porcelánu a širokospektrálna maloobchodná sieť, ktorej klientela pochádza aj z iných mestských častí. Priemyselná zóna je sústredená do oblasti Medzi mostami, kde sa nachádza Povodie Bodrogu a Hornádu. V Džungli sa nachádza aj trolejbusový areál Dopravného podniku mesta Košice. Tento zmiešaný charakter mestskej časti je daný predovšetkým skutošnosťou, že v rokoch 1961 až 1992 tu platila stavebá uzávera. Počítalo sa skôr s využitím územia v rámci vybudovania priemyselného parku. V dôsledku toho v mestskej časti "vypadla jedna generácia", ktorá sa odsťahovala do iných častí mesta. Od roku 1992 je možné v mestskej časti opäť stavať, čo sa prejavuje výraznejšími opravami starších domov a žiadosťami o stavbné povolenia na výstavbu nových, čo umožňuje aj územný plán. V Džungli sa však nenachádza ani materská, ani základná škola. Školstvo je tu zastúpené Vojenskou leteckou akadémiou Milana Rastislava Štefánika. V roku 2000 miestny úrad získal kultúrne stredisko, ktoré zrekonštruovali. Prvý muž tejto mestskej časti sa zákonite musí občas nachádzať v ľahko komickej situácii, keď sa na verejnosti predstavuje ako starosta Džungle. 

Mestská časť Vyšné Opátske

Súčastná mestská časť Košice - Vyšné Opátske sa v podstate skladá z časi katastra východného územia mesta Košice, ktoré je známe pod menom Nižná Úvrať a z historickej obce Vyšné Opátske. Historická obec Vyšné Opátske vznikla na území, ktoré patrilo Benediktínskemu opátstvu z Krásnej nad Hornádom. Prvá písomná zmienka o území terajšej obce pochádza z roku 1344. Vtedy Peter, opát z Krásnej nad Hornádom, povolil v miestach Vyšného Opátskeho budovanie viníc pod podmienkou, že budú opátstvu odvádzať desiatkové dane a za každý sud s obsahom 120 gbelov ešte zaplatia po 2 groše s tým, že ak to nesplnia, budú povinní odviesť 12 grošov.Takto vinice vznikali na území, kde sa postupne v dôsledku tohto osídlenia vytvorila dedina s názvom Vyšné Opátske. To si však vyžiadalo pomerne dlhý čas. Prví tunajší obyvatelia boli prevažne pôvodní Košičania, ktorí mali o pestovanie viniča najväčší záujem. Lexikón obcí z roku 1773 uvádza súčasnú obec Vyšné Opátske pod maďarským názvom Szilvás Apáthi, pričom v popise ju uvádza ako dedinu, kde sa hovorí prevažne po slovensky. Prívlastok v maďarskom názve "Szilvás" pochádza od slova slivka, čo súvisí so skutočnosťou, že sa tu nachádzali aj slivkové sady.Začiatkom 18. storočia v dôsledku protihabsburských povstaní pod vedením Františka II. Rákociho, ale aj v dôsledku morovej epidémie nastalo veľké vyľudnenie v okolí Košíc, viaceré obce ostali prakticky bez obyvateľov. Tieto dejinné udalosti sa vo Vyšnom Opátskom prejavili do tej miery, že tu nebolo dosť pracovných síl na obrábanie viníc a vinohradníctvo v tejto obasti už nikdy nenadobulo predchádzajúce rozmery.

GPS: N 48° 42.691 E 021° 16.656

Hint: dobrý čaj

Mestská časť Nad Jazerom

Mestská časť (MČ) Košice - Nad jazerom patrí medzi mladé MČ. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1275. Tvorí ju obytná zóna, priemyselná zóna a rekreačná oblasť samotného jazera. Názov MČ je odvodený od existujúceho jazera - kedysi miesta ťažby štrkopieskov. Pôvodne bolo toto jazero napájané vodami blízkeho Hornádu, po úpravách to zabezpečujú spodné vody. Katastrálne toto územie patrilo v minulosti pod Košice Juh a Krásnu. Ako tretia najväčšia MČ s rozlohou s 366 ha a počtom obyvateľov 25 132 (2006), de facto vznikla podľa zákona 401/1990 Zb. "O meste Košice." Pôvodne tu mala byť priemyselná oblasť s objektmi potravinárskeho charakteru. V roku 1969 sa začala výstavba obytnej zóny - typickej panelákovej zástavby. Celkove bolo v sťažených geologických pomeroch postavených 9 131 bytových jednotiek. Celá oblasť obytnej zóny je situovaná na štrkovom podloží. Hranicu MČ zo západnej časti tvorí cestná komunikácia vnútorného okruhu mesta Košice, severnú hranicu tvorí tok rieky Hornád. Severná strana je ohraničená V. Opátskym, južná MČ Krásna. MČ Nad Jazerom ponúka vodný lyžiarsky vlek, ktorý funguje počas letnej sezóny. Uskutočňujú sa tu súťaže vo free style lyžovaní a v skoku na lyžiach. Blízko jazera sa nachádza aj malá chatová osada, ktorá ponúka možnosť ubytovania.

Počas zimnej sezóny, jazero ponúka možnosť zimného korčuľovania.

Po okraji rieky Hornád je vystavaná „hrádza“, na ktorej sa dá počas celého roku rekreačne bicyklovať, korčuľovať a behať.

GPS: N 48° 41.146 E 021° 17.588

Hint: garáže

Košice - mestská časť Krásna

Mestská časť Krásna leží 191 metrov n. m., v srdci Košickej kotliny a tvorí juhovýchodnú časť mesta Košice. Krásna je od roku 1990 jednou z 22 mestských častí mesta Košice. Jej vznik sa datuje do polovice 12. storočia. Mestská časť Košice - Krásna sa nachádza v juhovýchodnej časti mesta Košice na oboch brehoch rieky Hornád. Susedí s mestskými časťami Nad Jazerom, Barca, Vyšné Opátske, Košická Nová Ves a Obcami Košická Polianka, Nižná Hutka, Vyšná Hutka. V súčasnosti presný názov znie: Košice - mestská časť Krásna. Pôvodne to bola samostatná dedina. V minulosti súčasťou Krásnej boli dediny Opátske a Széplakapáti. Hromadná cestná dedina sa vyvinula z cestnej radovej dediny. Najvýznamnejšou pamiatkou je kaštieľ.

GPS: N 48° 40.739 E 021° 18.261

Hint: strom

Nižná Myšľa

Nižná Myšľa leží na rozhraní Košickej kotliny a úpätia Slanských vrchov, na sútoku riek Hornád, Olšava a Torysa. Od Košíc je vzdialená asi 15 km. Práve tadiaľto v praveku i stredoveku viedli obchodné cesty a práve toto územie, v chotári obce Nižná Myšľa, ľudia osídľovali (od praveku po súčasnosť). Obec sa nachádza v nadmorskej výške 175 - 240 m.n.m.. Výmera katastrálneho územia je 1262 ha. Počet obyvateľov je cca 1300. Pri pohľade od kostola (dominanta obce) sa naskytá pohľad na hory Slanských vrchov, na rovinu Košickej kotliny, mesto Košice, východné výbežky Slovenského rudohoria a Kojšovu hoľu.  Najvýznamnejšie pamiatky:Kostol sv. Mikuláša, Kaplnky, Kláštor, Obecné múzeum, Koscelek. Archeologické pamiatky obrovského významu so stále čulým výskumom: Alamenev, Koscelek, Moľva, Prepoštstvo, Skalka, Várheď.

Ždaňa

Obec Ždaňa leží v nadmorskej výške 185 m juhovýchodne od Košíc na styku Košickej kotliny so Slanskými vrchmi pri vtoku rieky Olšavy do Hornádu. Kataster obce sa rozprestiera na úpätí Slanských vrchov, zo západu ju ohraničuje tok rieky Hornád, ktorá je v týchto úsekoch štrkonosná, so zaujímavými brehovými porastami. Južnou časťou obce preteká Turecký potok, ktorého brehové porasty dotvárajú zaujímavú krajinnú scenériu obce. Obec sa nachádza na území historického regiónu, zvaného Horný Abov, ktorý sa vyznačuje významnými prírodnými hodnotami, avšak so značnou environmentálnou záťažou vyplývajúcou z priemyselnej, poľnohospodárskej a komunálnej sféry.
Obec Ždaňa je súčasťou územného obvodu Čaňa v okrese Košice-okolie. Podľa pôvodnej rajonizácie osídlenia SR bola strediskovým sídlom. V spádovom území sa nachádzali nestrediskové obce Vyšná a Nižná Myšľa, Skároš a Trstené pri Hornáde. Tieto územné a funkčné väzby pretrvávajú najmä v školstve aj teraz.Dnes je v obci 326 obytných domov s počtom obyvateľov 1300. Všetky domácnosti sú napojené na spoločný vodovod, obec je plynofikovaná, je v nej obecné zdravotné stredisko, pošta, dve základné školy, osobitná škola internátna a plne organizovaná materská škola. MVE v obci, nutnosť prenášania lodí!

Trstené pri Hornáde

Trstené pri Hornáde patrí do okresu Košice-okolie. Nachádza sa približne 25 kilometrov južným smerom od Košíc – na strete Slánkych vrchov a Košickej kotliny na pohraničnom území medzi Slovenskom a Maďarskom. Jediná prístupová cesta je z obce Ždaňa. Obec sa nachádza v bezprostrednej blízkosti hranice s Maďarskom. Starou poľnou cestou je tiež spojená s maďarskou obcou Kéked. Nachádza sa na 48,59 severnej dĺžky a 21,32 východnej šírky. Rozloha obce je 920 ha. Najvyšším vrchom je Smolák ( 467 m n.m. ), miestny ho však nazývajú Surok. Okolím obce preteká rieka Hornád. Obce Trstené pri Hornáde a Kéked sa nachádzajú v regióne, ktorý je označovaný z hľadiska európskych i národných štatistík za jeden z najchudobnejších regiónov v rámci EÚ i SR s nízkou konkurencieschopnosťou voči iným regiónom. Oblasť má periférny charakter so zanedbávanou infraštruktúrou. Realizácia predmetného projektu prispeje k riešeniu vyššie uvedených problémov a to rozbehnutím cezhraničnej spolupráce pri príprave i následnej realizácii projektu, zameraného na prípravu nevyhnutnej technickej dokumentácie a štúdií. Rozvoj cezhraničnej turistiky bude zohľadňovať možnosti oboch obcí, ktoré sa budú dopĺňať. Rozvoj športového areálu v obci Trstené pri Hornáde a kúpeľníctva a kúpania v obci Kéked. Spoločná bude propagácia a cezhraničná spolupráca bude pokračovať na úrovni škôl (kurzy plávania, jazykové kuzry, hokej, korčuľovanie, vodná turistika – splavovanie Hornádu a pod.), kultúrnych inštitúcií a spoločenských podujatí (kultúrne dni, športové zápasy a pod.). Rozvoj cezhraničnej turistiky podporí rozvoj podnikania, služieb, zamestnanosti, zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva a konkurencieschopnosti regiónu.

Meandre Hornádu

Pri obci Trstené pri Hornáde je jeden z mála aktívnych meandrov  toku rieky Hornád v Košickej rovine. Meander, ktorý vám cache predstavuje, je jeden z mála, ktoré sa nachádzajú v strednom štádiu svojho vývoja - aktívne ním ešte preteká voda hlavného toku. Povyše proti smeru toku (medzi Košicami a Trsteným pri Hornáde) sa nachádzajú vývojovo stašie formy meandrov, tzv.mŕtve ramená (N48 36.663 E21 21.013, N48 35.793 E21 19.632, N48 35.405 E21 19.530 a N48 34.801 E21 19.593). Meandre rieky Hornád, ktoré sa tiahnu od Trsteného pri Hornáde až po Milhosť sú významé aj tým, že predstavujú posledné zachované zvyšky lužného lesa - najhodnotnejšie brehové porasty alúvia rieky Hornád v celej Košickej kotline a zároveň predstavujú najbohatší ekosystém v podmienkach strednej Európy. Na pohľad zvonku to vyzerá obyčajne - mäkký lužný les. Ale po prejdení brány stromov a krov sa dostaneme do rozprávkového sveta tvoreného lianami, trstinami, bohatou vegetáciou a rozmanitými hlasmi zvierat. A pri troške predstavivosti si vieme toto územie predstaviť tak, ako vyzeralo kedysi - rieka, ktorá sa vetví na početné ramená, mokrade, bažiny, svet vodných rastlín a vtákov. A pokoj a ticho. Nech sa páči, vstúpte.

GPS súradnice kešiek na vyžiadanie

rieku@splavujeme.sk